Rakúsko slávi 70 rokov neutrality a svoj hlavný štátny sviatok

Viedeň 25. októbra (TASR) - Rakúsko v deň svojho hlavného sviatku jubiluje. Dočasná povojnová vláda síce deklarovala nezávislosť Rakúska 27. apríla 1945, avšak v úplnom rozsahu nadobudla krajina suverenitu až v roku 1955. Pred 70 rokmi parlament schválil spolkový zákon o trvalej neutralite krajiny a o desať rokov neskôr vyhlásili 26. október za štátny sviatok Rakúskej republiky.

Po skončení druhej svetovej vojny dočasná vláda operovala desať rokov v prítomnosti okupačných vojsk víťazných spojeneckých veľmocí. Podobne ako Nemecko rozdelené na americkú, britskú, francúzsku a sovietsku okupačnú zónu, aj Rakúsko spadalo pod spoločnú správu. Sovietsky zväz, USA a Spojené kráľovstvo sa ešte počas vojny dohodli Moskovskou deklaráciou (1943) na svojich záväzkoch voči Rakúsku, ktoré si fašistický vodca Adolf Hitler podriadil v roku 1938 svojvoľným pripojením (Anschlussom). Mocnosti sa však sporili najmä ohľadom majetkov, vojnovej koristi a reparácií za škody. Rozhovory pokročili až po smrti sovietskeho diktátora Josifa Stalina a nástupe Nikitu Chruščova v roku 1953.

O dva roky neskôr Moskovské memorandum prinieslo okrem iného záväzok Sovietskeho zväzu, že stiahne svoje vojská z Rakúska najneskôr do 31. decembra 1955. O mesiac neskôr, 15. mája 1955 na zámku Belveder vo Viedni podpísali ministri zahraničných vecí Spojených štátov, Sovietskeho zväzu, Francúzska, Spojeného kráľovstva a Rakúska tzv. Štátnu zmluvu. V tomto dokumente sa Rakúsko zaviazalo zachovať neutralitu a nevstúpiť do žiadneho vojenského bloku, logicky z podnetu Sovietskeho zväzu. Severoatlantický pakt (NATO) sa niekoľko dní predtým rozrástol o 15. člena a navyše to bolo Nemecko, hlavný vojnový nepriateľ ZSSR a zároveň krajina, ktorej nacistický režim v roku 1938 Rakúsko anektoval.

Zmluva konštatuje, že Rakúsko sa obnovuje ako „suverénny, nezávislý a demokratický štát“ a mocnosti sa zaviazali, že budú rešpektovať jeho nezávislosť a územnú celistvosť. Zmluva nadobudla účinnosť 27. júla 1955, no ústavný zákon o neutralite prijal rakúsky parlament až 26. októbra 1955. Deň predtým opustili krajinu okupačné jednotky a od roku 1965 je tento deň v Rakúsku štátnym sviatkom.

Zákon o trvalej neutralite predstavoval dôležitý míľnik vo vývoji zahraničnej politiky Druhej republiky. Práve vďaka tomuto ústavnému zákonu sa 26. október stanovil za najvýznamnejší rakúsky štátny sviatok. Neutralita sa pritom nevnímala len ako princíp medzinárodného práva, ale aj ako súčasť politickej identity Rakúska, uvádza sa na webstránke rakúskeho parlamentu: „V tejto súvislosti sa často spomína ,švajčiarsky vzor‘ – Švajčiarsko vo svojej histórii ukázalo, že neutralita môže prispieť k stabilite. V uplynulých desaťročiach neutralita významne formovala úlohu Rakúska v medzinárodných vzťahoch, urobila z Viedne miesto dialógu a prispela k budovaniu dôvery. Dnes si však mnohí kladú otázku, ako tento koncept rozvíjať ďalej v čase, keď svet čelí novým konfliktom a napätiam.“

Neutralita zostáva pre väčšinu Rakúšanov naozaj súčasťou identity, podľa prieskumov ju takto hodnotí 80 percent obyvateľov, hoci mladšia generácia vníma tento vzťah o niečo menej jednoznačne. Politológ Martin Senn z univerzity v Innsbrucku to pre ORF vysvetlil ako súčasť procesu formovania štátu po vzniku „Druhej republiky“ a je to podľa neho príbeh o tom, čím Rakúsko po rokoch 1945 a 1955 je, čím chce byť a čím nechce byť.

Vysvetlenie má aj pre dáta, ktoré naznačujú, že medzi ľuďmi nad 60 rokov s neutralitou súhlasí 88 percent, kým v skupine 18 až 29-ročných je to len 65 percent. Malo by to súvisieť s tým, že tento fenomén bol v uplynulých 20 rokov vo verejnej diskusii málo prítomný a zmena nastala až po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Tá navyše prispela k zamýšľaniu sa nad bezpečnostnými hrozbami.