Viedeň
25. októbra (TASR) - Rakúsko v deň svojho hlavného sviatku jubiluje.
Dočasná povojnová vláda síce deklarovala nezávislosť Rakúska 27. apríla
1945, avšak v úplnom rozsahu nadobudla krajina suverenitu až v roku
1955. Pred 70 rokmi parlament schválil spolkový zákon o trvalej
neutralite krajiny a o desať rokov neskôr vyhlásili 26. október za
štátny sviatok Rakúskej republiky.
Po skončení druhej svetovej vojny dočasná vláda operovala desať rokov v
prítomnosti okupačných vojsk víťazných spojeneckých veľmocí. Podobne ako
Nemecko rozdelené na americkú, britskú, francúzsku a sovietsku okupačnú
zónu, aj Rakúsko spadalo pod spoločnú správu. Sovietsky zväz, USA a
Spojené kráľovstvo sa ešte počas vojny dohodli Moskovskou deklaráciou
(1943) na svojich záväzkoch voči Rakúsku, ktoré si fašistický vodca
Adolf Hitler podriadil v roku 1938 svojvoľným pripojením
(Anschlussom). Mocnosti sa však sporili najmä ohľadom majetkov, vojnovej
koristi a reparácií za škody. Rozhovory pokročili až po smrti
sovietskeho diktátora Josifa Stalina a nástupe Nikitu Chruščova v roku
1953.
O dva roky neskôr Moskovské memorandum prinieslo okrem iného záväzok
Sovietskeho zväzu, že stiahne svoje vojská z Rakúska najneskôr do 31.
decembra 1955. O mesiac neskôr, 15. mája 1955 na zámku Belveder vo
Viedni podpísali ministri zahraničných vecí Spojených štátov,
Sovietskeho zväzu, Francúzska, Spojeného kráľovstva a Rakúska tzv.
Štátnu zmluvu. V tomto dokumente sa Rakúsko zaviazalo zachovať
neutralitu a nevstúpiť do žiadneho vojenského bloku, logicky z podnetu
Sovietskeho zväzu. Severoatlantický pakt (NATO) sa niekoľko dní predtým
rozrástol o 15. člena a navyše to bolo Nemecko, hlavný vojnový nepriateľ
ZSSR a zároveň krajina, ktorej nacistický režim v roku 1938 Rakúsko
anektoval.
Zmluva konštatuje, že Rakúsko sa obnovuje ako „suverénny, nezávislý a
demokratický štát“ a mocnosti sa zaviazali, že budú rešpektovať jeho
nezávislosť a územnú celistvosť. Zmluva nadobudla účinnosť 27. júla
1955, no ústavný zákon o neutralite prijal rakúsky parlament až 26.
októbra 1955. Deň predtým opustili krajinu okupačné jednotky a od roku
1965 je tento deň v Rakúsku štátnym sviatkom.
Zákon o trvalej neutralite predstavoval dôležitý míľnik vo vývoji
zahraničnej politiky Druhej republiky. Práve vďaka tomuto ústavnému
zákonu sa 26. október stanovil za najvýznamnejší rakúsky štátny sviatok.
Neutralita sa pritom nevnímala len ako princíp medzinárodného práva,
ale aj ako súčasť politickej identity Rakúska, uvádza sa na webstránke
rakúskeho parlamentu: „V tejto súvislosti sa často spomína
,švajčiarsky vzor‘ – Švajčiarsko vo svojej histórii ukázalo, že
neutralita môže prispieť k stabilite. V uplynulých desaťročiach
neutralita významne formovala úlohu Rakúska v medzinárodných vzťahoch,
urobila z Viedne miesto dialógu a prispela k budovaniu dôvery. Dnes si
však mnohí kladú otázku, ako tento koncept rozvíjať ďalej v čase, keď
svet čelí novým konfliktom a napätiam.“
Neutralita zostáva pre väčšinu Rakúšanov naozaj súčasťou identity, podľa
prieskumov ju takto hodnotí 80 percent obyvateľov, hoci mladšia
generácia vníma tento vzťah o niečo menej jednoznačne. Politológ Martin
Senn z univerzity v Innsbrucku to pre ORF vysvetlil ako súčasť procesu
formovania štátu po vzniku „Druhej republiky“ a je to podľa neho príbeh o
tom, čím Rakúsko po rokoch 1945 a 1955 je, čím chce byť a čím nechce
byť.
Vysvetlenie má aj pre dáta, ktoré naznačujú, že medzi ľuďmi nad 60 rokov
s neutralitou súhlasí 88 percent, kým v skupine 18 až 29-ročných je to
len 65 percent. Malo by to súvisieť s tým, že tento fenomén bol v
uplynulých 20 rokov vo verejnej diskusii málo prítomný a zmena nastala
až po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Tá navyše
prispela k zamýšľaniu sa nad bezpečnostnými hrozbami.